Forgáč prehovoril o svojom boji o život. Zbadal varovné znamenie a vedel, že je zle!

◉ Forgáč prežil v Tatrách situáciu, pri ktorej mal vážne obavy o vlastný život.
◉ Dlhé roky sa intenzívne venoval horolezectvu a bol súčasťou významných expedícií.
◉ Spolupracoval s najlepšími slovenskými horolezcami vrátane Petra Hámora.
◉ Aj dnes zostávajú hory dôležitou súčasťou jeho života a občas si ešte vyrazí zaliezť.

Forgáč patrí medzi známe tváre slovenských médií, no len málokto vie, akú významnú úlohu kedysi zohrávali v jeho živote hory. V mladosti trávil množstvo času v Tatrách a postupne sa vypracoval medzi zanietených horolezcov. Hoci sa nikdy nepovažoval za vrcholového športovca, získal cenné skúsenosti v náročnom horskom prostredí. Súčasťou jeho života boli zimné výstupy, expedície aj spolupráca s uznávanými menami slovenského horolezectva. Dnes sa na toto obdobie pozerá s veľkým rešpektom a pokorou. Zdôrazňuje, že úspech na horách nie je iba o ľuďoch, ktorí stoja na vrchole. Za každým veľkým výkonom stojí tím, ktorý odvádza množstvo práce v pozadí. Práve vďaka takýmto skúsenostiam získal pohľad na hory, ktorý ho sprevádza dodnes. Aký okamih však označuje za najdesivejší vo svojom živote?

Forgáč a roky medzi horami

Rodák z Kežmarku, ktorý vyrastal v Poprade, sa k lezeniu dostal už v mladom veku. Hory ho sprevádzali prakticky od detstva a postupne sa z rekreačného záujmu stala vášeň. Intenzívne liezol najmä v Tatrách, kde absolvoval viacero náročných výstupov vrátane zimných trás v severných stenách.

Neskôr sa dostal aj k vysokohorským expedíciám. Sám však priznáva, že jeho úloha bola často iná než úloha vrcholových lezcov. Na výpravách pomáhal zabezpečovať chod expedície a podieľal sa na práci, ktorá umožňovala ostatným pokračovať vyššie.

Podľa jeho slov bývajú ľudia stojaci na vrchole často v centre pozornosti, no za ich úspechom stoja desiatky ďalších účastníkov. Veľkú česť považuje už za to, že mohol byť súčasťou výprav a spolupracovať s legendárnym Petrom Hámorom. Práve počas jednej z himalájskych skúseností absolvoval svoju prvú náročnú aklimatizáciu.

Forgáč a láska k lezeniu, ktorá nevyprchala

Aj keď sa jeho životné smerovanie časom zmenilo, horolezectvo zostalo pevnou súčasťou jeho identity. Tvrdí, že človek, ktorý sa lezeniu venuje naplno, začne vnímať okolie iným spôsobom. Pri pohľade na skaly či budovy automaticky premýšľa nad možnými trasami výstupu.

Priznal tiež, že počas študentských rokov skúšal aj odvážne kúsky. Dnes sa na ne pozerá kritickejšie a zdôrazňuje, že nejde o veci, ktoré by odporúčal alebo na ktoré by bol hrdý.

Napriek tomu sa lezenia nikdy úplne nevzdal. Ešte minulý rok si v Tatrách vyliezol jednu z ciest. Dnes už však vyhľadáva skôr pohodovejšie podmienky a náročné severné steny necháva mladším generáciám.

Forgáč a moment, keď sa naozaj bál

Najsilnejšia spomienka, ktorú si Forgáč nesie z hôr, nesúvisí s dosiahnutím vrcholu. Oveľa hlbšie sa mu do pamäti zapísala situácia, keď sa ocitol v nebezpečenstve počas letného lezenia v stene Slavkovského štítu.

Počas výstupu ich zastihla búrka. Najprv si všimol zvláštny jav, ktorý naznačoval rastúce riziko. „Najprv som cítil, ako sa mi pod prilbou ježia vlasy v dôsledku ionizácie vzduchu. Potom sa po kovovom materiáli, ktorý som mal na sebe, začali objavovať modré plamienky. To je moment, keď sa človek naozaj bojí.“

Práve takéto modré plamienky patria medzi varovné signály silnej elektrickej aktivity v ovzduší a môžu predchádzať úderu blesku. Pre skúseného horolezca to bol okamih, na ktorý nedokáže zabudnúť ani po rokoch.

Dnes trávi podstatne viac času za mikrofónom než na skalách. Forgáč však otvorene priznáva, že hory ho ovplyvnili na celý život. Rešpekt k prírode, pokora a uvedomenie si vlastných limitov sú hodnoty, ktoré si z nich odniesol. A hoci už nelezie tak intenzívne ako kedysi, jeho vzťah k horám zostáva rovnako silný.