24.10.2023 (SITA.sk) – Hoci sa priemerná dĺžka života zvýšila od roku 1980 o sedem rokov na súčasných 77 rokov, Slováci chcú ísť do dôchodku už ako 59-roční. Aj to je jeden z výsledkov prieskumu medzinárodnej finančnej skupiny NN o dlhovekosti, ktorý sa uskutočnil v jedenástich krajinách sveta vrátane Slovenska.
Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. V roku 2040 presiahne priemerný vek dožitia hranicu 80 rokov. Viac ako polovica opýtaných Slovákov v prieskume uviedla, že sa na dlhší život teší. Od dôchodku očakávame najmä pokojnejší život, menej stresu, viac času na našich najbližších a nové zážitky. Aby sme to všetko stihli, radi by sme sa ideálne dožili deväťdesiatky. Reálny predpoklad počtu dožitých rokov však podľa prieskumu Slováci stanovili na 78. Tak či onak, obe čísla znamenajú dlhé roky strávené na dôchodku.
Dlhší život si vyžaduje lepšiu prípravu
Na to, aby sme si dlhší život dokázali užiť, potrebujeme aj patričnú prípravu. Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava. Slováci v súvislosti s plánmi na dlhý život považujú za najkľúčovejšie zdravie (60 percent) a finančné zabezpečenie (44 percent).
Najviac u nás vzrástli obavy z finančnej situácie
Finančne si podľa výsledkov medzinárodného prieskumu najviac veria Holanďania. Slováci, naopak, skončili na chvoste rebríčka. Naša spokojnosť s vlastnou finančnou situáciou je podpriemerná a až 60 percent hovorí, že sa ich situácia za uplynulé obdobie zhoršila. Takmer štvrtina Slovákov má dnes problém vyjsť s peniazmi do konca mesiaca a 15 percent si dokonca potrebuje požičiavať od rodiny či priateľov. Viac ako polovica opýtaných (53 percent) očakáva, že peniaze ich donútia pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku.
Naša aktuálna finančná situácia ovplyvňuje aj naše dôchodkové očakávania. Dve tretiny Slovákov v aktívnom veku tvrdia, že majú jasnú predstavu o tom, koľko potrebujú šetriť na dôchodok. Tretina respondentov sa výrazne obáva, že štát im nebude schopný garantovať dôchodky v čase, keď sa ich to bude týkať. Riešenie vidíme v dlhšej práci. Každý druhý opýtaný si totiž myslí, že má takú prácu, v ktorej môže pokračovať až do sedemdesiatky, ak to bude potrebné.
Na úspory sa veľmi spoliehať nemôžeme. Rezervu aspoň na tri mesiace života má podľa prieskumu aktuálne menej ako polovica z nás. Finančná rezerva pritom nie je len dôležitou súčasťou prípravy na dlhší a spokojnejší život, ale pomáha aj mentálnemu zdraviu. Tí, ktorí majú úspory na minimálne šesť mesiacov, hodnotia svoje duševné zdravie lepšie.
Konzultovali by ste prísnu diétu s odborníkom?
Finančné obavy z nás robia pesimistov
Obavy z nedostatku peňazí nám naviac bránia byť optimistami aj ohľadne budúcnosti našej krajiny. Budúcnosti Slovenska tak verí len 13 percent obyvateľov. Medzinárodný priemer je pritom o päť percentuálnych bodov vyšší, pričom najviac optimistickí sú Španieli a Turci. Slovákov o optimizmus oberajú najmä vysoké životné náklady a inflácia. Nasledujú vojna na Ukrajine a energetická závislosť krajiny. Kým životné náklady trápia rovnako ľudí naprieč všetkými krajinami, posledných dvoch menovaných rizík sa obávame viac ako ostatné národy, ktoré sa do prieskumu zapojili.
Komentáre môžu pridávať len registrované a prihlásené používateľky.
Prihlásiť sa alebo vytvoriť účet