Naďa Urbánková za známym úsmevom a výraznými okuliarmi skrývala život poznačený stratou vytúženej dcérky Simonky.
Dozviete sa, ako tragédia zasiahla jej prvé manželstvo a prečo sa bála, že už nikdy nebude mamou.
Článok približuje aj jej veľkú lásku k Josefovi Abrhámovi, bolestivé rozchody, finančný pád aj útočisko v kláštore.
Pripomína tiež jej boj s rakovinou a silu ženy, ktorá si napriek ranám zachovala vieru, humor a láskavosť.
Naďa Urbánková patrila medzi najvýraznejšie osobnosti československej hudobnej scény. Ľudia si ju pamätali podľa nezameniteľného hlasu, úsmevu a okuliarov, ktoré sa stali súčasťou jej obrazu. Sláva však nebola tým, po čom v súkromí najviac túžila. Oveľa viac pre ňu znamenal domov, partner, pri ktorom by našla istotu, a dieťa, ktoré by mohla držať v náručí. Päťnásobná Zlatá slávica pôsobila navonok optimisticky, no jej život sprevádzali rany, o ktorých roky hovorila len opatrne.
Jedna z najťažších prišla ešte v čase, keď jej veľká kariéra len čakala za dverami. Vtedy sa pripravovala na materstvo a verila, že ju čaká pokojné rodinné obdobie. Namiesto toho prišla skúška, ktorá zmenila jej pohľad na lásku, vzťahy aj vlastnú budúcnosť. Čo všetko musela Naďa Urbánková prežiť, kým našla silu ísť ďalej?
Myslíte si, že verejnosť poznala skutočnú bolesť, ktorú Naďa Urbánková niesla?
Naďa Urbánková a deň, ktorý jej vzal Simonku
Keď bola Naďa Urbánková mladá žena krátko po dvadsiatke, pripravovala sa na svoju najdôležitejšiu životnú rolu. S hercom Karlom Urbánkom tvorili manželský pár a tešili sa na prvé dieťa. Spevácka sláva vtedy ešte nestála v centre jej života, pretože jej pozornosť patrila najmä rodine a očakávanému bábätku.
Podľa spomienok, ktoré neskôr zazneli aj v médiách, chodila na lekárske kontroly, riadila sa odporúčaniami a verila, že všetko dopadne dobre. Ešte krátko pred pôrodom nič nenasvedčovalo tragédii. Zlom mal prísť až v deň, keď odprevadila manžela na cestu a po návrate domov ju prepadol zvláštny, silný pocit, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku.
V nemocnici sa jej obavy potvrdili. Lekári jej oznámili správu, ktorú nechce počuť žiadna matka. „Mamička, to dieťatko nežije, ale vy ho musíte porodiť,“ spomínala na slová primára v dokumente o svojom živote. S manželom už mali vybraté meno. „Bolo to dievčatko, úplne normálne, malo 3500 gramov a 52 centimetrov. Vybrali sme jej meno Simonka a povedali mi, že mala omotanú pupočnú šnúru okolo krku, že sa udusila,“ hovorila Urbánková.
Strata Simonky sa stala bolesťou, ktorá ju sprevádzala celý život. Po rokoch podľa portálu Medium.cz opísala aj to, ako pôrod zvládala. „S ospravedlnením mi doktor vysvetlil, že dieťa aj tak musím porodiť. To sa stalo, a aby som to zvládla, dostala som dávku morfia, a potom som si už nič nepamätala,“ povedala.










Komentáre môžu pridávať len registrované a prihlásené používateľky.
Prihlásiť sa alebo vytvoriť účet