Najťažšie pre ňu bolo, že nemohla byť mamou tak, ako si želala. Otvorene hovorila o tom, ako veľmi ju trápilo, že pri chorobe nevládze robiť obyčajné veci so svojimi deťmi. “Deti nezaujíma, že ste chorá. Potrebujú vás. A vy chcete byť pri nich… aj keď nevládzete prejsť pár krokov,” povedala v jednom z rozhovorov.
Aj preto sa jej posledné slová dotkli tisícok ľudí. “Chcem si len zakopať loptu so svojimi deťmi… byť pri nich…” odkázala verejnosti vo chvíli, keď sa jej zdravotný stav prudko zhoršoval.
Onkomamky otvorili aj bolestivú tému systému
Keď sa rakovina po rokoch vrátila, bola ešte agresívnejšia. Objavili sa metastázy, voda v pľúcach a ďalšie komplikácie. Zuzana bojovala o každý nádych, no napriek tomu nestrácala nádej.
Veľký šok prišiel vo chvíli, keď jej zdravotná poisťovňa neschválila liečbu, ktorá jej podľa lekárov mohla predĺžiť život. Cena jednej dávky lieku sa pohybovala okolo 5000 eur.
Dagmar Nosáľová Džerengová situáciu opísala veľmi emotívne: “V apríli jej poisťovňa neschválila liečbu, ktorá jediná mohla zvrátiť priebeh choroby. Neschválila jedinú, lekármi navrhovanú šancu na život…”
Neskôr pridala aj ostré slová smerom k systému: “Som nahnevaná na celý náš štát a systém, že dopustí, aby neschválili chorému pacientovi liečbu a to len kvôli peniazom. Celé je to choré a zvrátené…”
Zuzana pritom ešte krátko pred smrťou prišla osobne poďakovať darcom krvi za ich pomoc pacientom. Aj v najťažších chvíľach sa snažila povzbudzovať ostatných a hovoriť o tom, že pomoc druhým má obrovský význam.
Jedna z jej najsilnejších viet dnes rezonuje po celom Slovensku: “Urobím všetko pre to, aby som bola na ich obrázku usmievavou mamkou.” Práve tak si ju dnes mnohí pamätajú – ako ženu, ktorá rozdávala nádej aj vo chvíľach vlastného utrpenia.
Komentáre môžu pridávať len registrované a prihlásené používateľky.
Prihlásiť sa alebo vytvoriť účet