Namierili na ňu samopal! Zuzana Kocúriková spomína na deň hrôzy! Držal ju za ruku Dočolomanský!

◉ Zuzana Kocúriková si počas natáčania v roku 1968 prešla desivou skúsenosťou, keď na ňu mierili ruskí vojaci.
◉ Spolu s Michalom Dočolomanským sa nemohla spojiť s rodinou ani vrátiť domov.
◉ Po návrate do Československa ju čakal osudový moment, ktorý jej zmenil život.
◉ Svedectvo herečky je silnou výpoveďou o dramatickej dobe okupácie a osobnej sile.

Zuzana Kocúriková si prežila moment, na ktorý do konca života nezabudne. Mladá herečka sa ocitla v krajine, ktorú zachvátila politická búrka, a domov sa nemohla nijako dovolať. Počas natáčania dobrodružného filmu v zahraničí ju zaskočili správy o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Ako študentka prvého ročníka herectva si nikdy predtým nedokázala predstaviť, čo znamená „okupácia“. Až kým na ňu a Michala Dočolomanského nezačali mieriť ozbrojení vojaci. Ako sa jej podarilo vrátiť späť a čo nasledovalo po tejto traumatickej skúsenosti?

Zuzana Kocúriková a desivý návrat domov

Zuzana Kocúriková bola ešte len študentkou, keď sa dostala do vážnej situácie, ktorá jej navždy zostala v pamäti. V roku 1968 natáčala film Kolonie Lanfieri spolu s Michalom Dočolomanským. Filmové zábery vznikali na Kryme a v pohorí Kaukaz. V tom čase ešte nikto netušil, že práve v týchto dňoch dôjde k vpádu pol milióna vojakov do Československa.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓