Po prepustení ho čakalo náročné obdobie – nemohol si nájsť prácu a jeho meno bolo poškvrnené. Napokon sa mu však podarilo vrátiť k herectvu a získať si späť priazeň divákov.
Život bez Boženky
91-ročný herec trávil dni vo svojom bratislavskom byte, obklopený spomienkami na svoju manželku. V každej izbe mal jej portréty a často sa pristihol, ako sa s ňou v duchu rozpráva. „Keď sa občas zahľadím na jej fotku, poviem si: ,Boženka, čo by si mi poradila?‘ Ona bola vždy mojou oporou.“
Hoci mu chýbala, snažil sa zostať aktívny. Na stole mal vždy diár, do ktorého si zapisoval svoje plány.„Občas idem do televízie, občas do rozhlasu, potom doma niečo porobím. Musím si to značiť, lebo pamäť už nie je, aká bývala,“ priznával pár týždňv pred smrťou, so smiechom.
Herectvo a humor mu boli osudom
Hoci sa Hlaváček preslávil televíznymi reláciami, divadlo bolo vždy jeho srdcovou záležitosťou. „Divadlo je iné, tam hneď vidíte reakciu divákov. Komédia bola mojou vášňou, pretože v nej herec musí ukázať kus seba,“ povedal.
Počas svojej kariéry si zahral s mnohými kolegami, no nie všetci mali pochopenie pre jeho improvizácie. „Niektorí boli priveľmi precízni a nepáčilo sa im, keď som si do predstavenia niečo pridal. Sťažovali sa u dramaturga. Ale diváci to milovali,“ smial sa.
Naopak, s hercami ako Karol Machata, Michal Dočolomanský či Jozef Adamovič si výborne rozumel. „S Michalom sme spolu strávili v jednej šatni 40 rokov. Bol to skvelý parťák, ktorý sa vždy pridal, keď som niečo vtipné vymyslel.“
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Komentáre môžu pridávať len registrované a prihlásené používateľky.
Prihlásiť sa alebo vytvoriť účet