Práca ho bavila: Najstarší lekár Slovenska zomrel vo veku 98 rokov. Karol Mika ordinoval až do vysokého veku

Lásku k medicíne v ňom od detstva pestovala mama, ktorá pred svadbou pracovala ako zdravotná sestra vo vojenskej nemocnici. „Motivovala ma moja mamička, ktorá ešte predtým, ako sa vydala za otca, pracovala v banskobystrickej vojenskej nemocnici ako zdravotná sestra,“ spomínal pre denník Pravda. Už v detstve sa zaujímal o liečivé rastliny, čo sa ešte prehĺbilo počas choroby jeho brata. „Stále som chodil nazerať do miestnosti, kde ležal brat. Rodičia ma vždy vyhnali. Ale záujem o medicínu ma už neopustil,“ povedal pre Plusku.

Počas štúdia na gymnáziu sám prekonal vážne zdravotné problémy – angínu, ktorá prerástla do zápalu srdcového svalu. „Doktor povedal, že sa nesmiem postaviť, posadiť ani rukou švihnúť. Každý prudší pohyb mi mohol spôsobiť smrť. Bol som ako invalid,“ spomínal. Napriek tomu sa zo zdravotných komplikácií dostal a pokračoval v ceste za lekárskym povolaním.

Hoci ho lákala psychológia či neurológia, nemohol si zvoliť odbor ani miesto pôsobenia. Stal sa všeobecným lekárom v Banskej Bystrici, kde pôsobil celé desaťročia. „Pridal mi viac ako desaťkrát tri roky. Som vďačný za to, že mám to privilégium a stále môžem pracovať,“ hovoril ešte pred dvoma rokmi.

Karol Mika a jeho odkaz slovenskej medicíne

Keď dovŕšil dôchodkový vek, miesto musel prenechať inému lekárovi. „Nechcel som ísť na dôchodok. Potrebovali však moje miesto, tak ma naň šupli. Nik sa ma nepýtal, či chcem ešte pokračovať,“ uviedol pre Nový Čas. Namiesto odpočinku si otvoril vlastnú ambulanciu, hoci bez pacientov, ktorí prešli k jeho nástupkyni. Časom sa však ľudia o jeho návrate dozvedeli a ordinácia opäť ožila.

Ešte pred dvomi rokmi denne vyšetril približne 30 pacientov. Aj keď občas poskytol konzultácie telefonicky, trval na osobnom kontakte. „Jednoducho mám túto prácu rád. Nie však pre peniaze. Keby to bolo kvôli financiám, tak by som sa medicíne nevenoval a robím hocičo iné, ale naozaj mal som a mám ju rád,“ povedal pre Radničné noviny mesta Banská Bystrica.

Najstarší slovenský všeobecný lekár veril, že za jeho dlhovekosť môže to, že nikdy nefajčil a nepil alkohol. Namiesto sledovania počítača sa pri vyšetreniach vždy pozeral pacientovi do očí. Jeho životný príbeh je dôkazom, že medicína môže byť nielen povolaním, ale aj životným poslaním, ktoré človek vykonáva s rovnakou vášňou až do posledných dní.