Skrúcaný upozorňuje, že slovenská spoločnosť podľa neho dlhodobo zápasí so strachom a nedostatkom občianskej odvahy.
Herec svoje názory podporil príbehmi z histórie aj tragédiou, ktorá zasiahla rodinu jeho manželky.
V rozhovore hovoril o udavačstve, zrade aj o tom, ako sa podľa neho formovala slovenská mentalita.
Na záver vyslovil presvedčenie, že zmenu môže priniesť až veľmi tvrdá skúsenosť celej spoločnosti.

Skrúcaný patrí medzi známe osobnosti, ktoré sa dlhodobo vyjadrujú aj k spoločenským témam. V najnovšom rozhovore sa nezameral na kultúru ani herectvo, ale na charakter slovenského národa. Podľa jeho slov sa v našej histórii opakovane ukazovala ochota ustupovať, prispôsobovať sa a v niektorých prípadoch dokonca zradiť vlastných blízkych. Svoje tvrdenia ilustroval príbehmi z obdobia druhej svetovej vojny aj osobnou skúsenosťou z rodiny svojej manželky Eriky Judínyovej. Zároveň vysvetlil, prečo si myslí, že Slovensko čaká ešte náročné obdobie. Čo konkrétne povedal?

Skrúcaný pripomenul svoje kritické postoje

Štefan Skrúcaný sa už v minulosti netajil tým, že mu prekáža smerovanie spoločnosti. V rozhovore pre Aktuality.sk povedal:„Na Slovensku je genocída kultúry, je to vzbura priemerných a podpriemerných.“ Jeho slová nezostali bez odozvy. Hudobník Oskar Rózsa ich okomentoval výrazom „geriatrická odvaha“, čím odštartoval ďalšiu verejnú diskusiu.

Tentoraz sa však herec v rozhovore pre portál Interez venoval inej téme. Hovoril o tom, že Slováci podľa neho nemajú prirodzene silné občianske postoje. Domnieva sa, že dôvodom môže byť historický vývoj krajiny, počas ktorého sa obyvatelia učili skôr prispôsobiť než otvorene vzdorovať.

Skrúcaný hovoril aj o udavačstve

Počas rozhovoru spomenul príhodu, ktorú počul od svojho známeho. Jeho otec bol Spišský Nemec a počas vojny ho vypočúvali nemeckí vojaci. Jeden z dôstojníkov mu mal po výsluchu povedať vetu, ktorá v Skrúcanom zostala dodnes.

„Mám kamaráta, ktorého otec bol Spišský Nemec. Keď išla fronta cez Slovenský štát, tak vypočúvali, okrem iného, aj jeho. Tí Nemci sa k nemu správali tak trošku ako k svojmu. A po vypočutí mu jeden z tých nemeckých dôstojníkov povedal: ,Viete, my sme prešli celou Európou, ale ešte sme nevideli toľko ľudí požalovať alebo nabonzovať na svoju mamu, otca, brata, sestru, ako sme to zažili tu.’“

Podľa Skrúcaného síce nemožno podobný výrok zovšeobecniť na celý národ, no podľa neho niečo vypovedá o našej mentalite. „Ja viem, že to je možno náhoda, že to bolo jedenkrát, ale proste my sme tak trošku takí – plachí, bojazliví. Sme ochotní prehodiť cez palubu aj rodinných príslušníkov,“ dodal.

Skrúcaný opísal tragédiu z rodiny Eriky Judínyovej

Najsilnejšou časťou rozhovoru bol príbeh starého otca jeho manželky Eriky Judínyovej. Ten počas druhej svetovej vojny prevádzkoval hostinec neďaleko Trenčína a podľa Skrúcaného pomáhal partizánom potravinami.

Herec priznal, že ako chlapec často navštevoval pamätník popravených na trenčianskej Brezine. V tom čase však netušil, že medzi 36 obeťami nacistov bol aj pradedo jeho vlastných detí.

Najväčší šok prišiel až neskôr. „No a viete, kto ho nabonzoval? Kamaráti z dediny. Presne to bolo 6 ľudí, ktorých potom jeho manželka vedela tie mená,“ povedal Skrúcaný.

Podľa jeho slov vdova po popravenom po vojne odmietla prezradiť ich mená sovietskym vojakom, pretože nechcela, aby v dedine pribudli ďalšie osirelé deti.

Príbeh však tým neskončil. „A taký ten kvázi najaktívnejší odišiel niekam k Prešovu, kde sa nejako prihlásil k odboju, a potom ešte do konca života poberal 255-ku, že pomohol v odboji. Ten, čo nabonzoval toho Erikinho dedka,“ uviedol herec.

Skrúcaný: Zmena príde až po tvrdom páde

Na záver rozhovoru sa vrátil k dnešnej situácii. Myslí si, že spoločnosť sa nachádza v stave apatie a bežné výzvy na zmenu už nestačia. Svoje presvedčenie uzavrel slovami: „Asi musíme padnúť úplne na dno, aby sme si povedali, že už nemáme kam ustúpiť.“

Jeho výroky pravdepodobne opäť vyvolajú polemiku. Kým časť verejnosti ich môže vnímať ako úprimný pohľad na slovenskú spoločnosť, iní s jeho hodnotením nemusia súhlasiť.

FAQ

Prečo Štefan Skrúcaný kritizuje slovenskú spoločnosť?

Podľa jeho názoru Slovákom často chýba občianska odvaha a ochota postaviť sa za správnu vec. Tvrdí, že ide o problém s historickými koreňmi. Zároveň upozorňuje na rastúcu spoločenskú pasivitu.

Aký príbeh použil ako príklad udavačstva?

Spomenul rozprávanie známeho o výroku nemeckého dôstojníka počas druhej svetovej vojny. Ten mal hovoriť o množstve udaní medzi obyvateľmi Slovenska. Skrúcaný tento príbeh uviedol ako ilustráciu svojho názoru.

Aká tragédia zasiahla rodinu Eriky Judínyovej?

Podľa herca bol starý otec jeho manželky popravený po tom, čo ho udali ľudia z vlastnej dediny. Pomáhal pritom partizánom potravinami. Skrúcaný tento príbeh označil za bolestivý príklad zrady.

Prečo vdova po popravenom neudala vinníkov?

Ako uviedol Skrúcaný, nechcela, aby po vojne pribudli v dedine ďalšie siroty. Rozhodla sa preto ich mená neprezradiť sovietskym vojakom. Išlo o jej osobné rozhodnutie.

Ako podľa Skrúcaného vyzerá dnešná spoločnosť?

Domnieva sa, že spoločnosť je apatická a nereaguje dostatočne na vážne problémy. Myslí si, že zmenu neprinesú mierne výzvy, ale až výrazná kríza. Ide však o jeho osobný názor.

Čo znamená jeho výrok o „padnutí na dno“?

Herec tým vyjadril presvedčenie, že zásadná spoločenská zmena môže prísť až po veľmi náročnej skúsenosti. Podľa neho si až vtedy ľudia uvedomia potrebu konať. Výrok zaznel ako hodnotiaci komentár, nie ako konštatovanie faktu.